Na Facebooku
Kontaktujte nás
Karolínka Mózerová 8
Súčasná neľahká situácia vo svete aj v našom rodnom Slovensku v súvislosti s koronavírusom mi vnukla námet na napísanie tohto článku a zamyslenie sa nad tým, aké hodnotné je ľudské zdravie. Dovolím si pripomenúť, aká je to výsada v našich životoch, a čo všetko si vďaka nej môžeme dovoliť.
Už malé dieťa sa môže pod vplyvom zdravia slobodne vyvíjať po kognitívnej, emocionálnej aj telesnej stránke a spoznávať tento svet. Mladí ľudia sa vedia naplno venovať rôznorodým aktivitám, ktoré prispejú k získaniu ich vytúženého vzdelania, ako aj vzdelaniu samotnému, či už v našej krajine alebo v zahraničí. Naplno dokážeme rozhodovať o výbere svojho povolania, a vykonávať ho podľa našich najlepších chcení a spôsobilostí. Venovať sa tak nášmu profesionálnemu rastu.
Prostredníctvom peňazí si môžeme vychutnávať život a minúť ich na čo uznáme za vhodné, či už sú to dovolenky pri mori, v horách alebo poznávacie pobyty. Kultúrne vyžitie nám tiež prináša rôzne možnosti ako návšteva divadla, kina, múzeí a galérií. Väčšina z nás máme radi dobré jedlo, preto naplno využívame služby reštauračných zariadení, ktoré nám ponúkajú celosvetové chute v podobe obedov a večerí, či už bežných, slávnostných alebo romantických. Vieme si kúpiť najmodernejšie a najluxusnejšie autá, domy, chaty a iné materiálne veci, šperky podľa posledných módnych trendov. No jediné, čo v obchodoch nekúpite je zdravie.
Toto najväčšie neviditeľné bohatstvo, ktoré ide ruka v ruke s naším životom, a ktoré si často krát neuvedomujeme, že ho máme, pokiaľ ho nestratíme. Netvrdím, že každý z nás je sto percentne zdravý. Všetci máme svoje obmedzenia a prekážky, s ktorými sme sa museli naučiť existovať a prijať ich tak ako sú, no pokiaľ dokážeme žiť život aktívne, a nie sme odkázaní na nemocničné lôžko, hŕbu liekov a „ zubatá“ nad nami nedrží svoju pomyselnú kosu, je stále s nami len dobre.
Verím, že zvládneme aj túto epidémiu Covid - 19. Predovšetkým, veľká vďaka patrí všetkým tým, ktorí majú na tom nemalé zásluhy. Dokážeme sa zomknúť a rozoznať to podstatné od nepodstatného. Znova sa radovať zo života, a užívať si ho plnými dúškami, až všetko prehrmí, no hlavne viac si všetci vážiť, čo máme kým nie je neskoro.
Karolína Mozerová
Zdroj obrázka: https://pixabay.com/sk/photos/rodina-zdravie-srdce-%C4%BEudia-skupina-3501026/
Hovorí sa, že hudba je „jazyk jazykov“. Každého z nás ovplyvňuje a sprevádza životom bez toho, aby sme si to viac či menej uvedomovali. Je vedecky podložené, že hudba človeka ovplyvňuje už v prenatálnom vývine, teda pred jeho narodením a má pozitívny vplyv na vývin plodu. Už malé dieťa dokáže, či úsmevom, vydávaním rôznych zvukov alebo pohybom na ňu reagovať. Ovplyvňuje v pozitívnom zmysle naše nálady a emócie. Hudba pomáha adolescentom zvládnuť obdobie dospievania, kedy sa stáva pre mládež ich neoddeliteľnou súčasťou. Dokážeme jej jednoducho všetci porozumieť bez ohľadu na národnosť, či farbu pleti. Hudba nás prosto spája.
Existuje mnoho podôb a hudobných štýlov, či už je to klasická hudba, jazz, folklór alebo moderný štýl pop, rock. Stačí si vybrať, čo sa nám páči, a čo preferujeme. Ja napríklad, keď som bola malá mi rodičia vraveli, že som nezaspala bez skladieb od Richarda Müllera a kapely Matt Bianco.
Hudba mi robila spoločnosť od detstva. Neskôr som začala navštevovať ĽŠU Márie Hemerkovej v Košiciach, odbor klavír a spev. Ako každý, kto študoval hru na nejaký nástroj, dokonca aj profesionálny hudobník, mi určite dá za pravdu, keď poviem, že nie vždy sa chce človeku toľko cvičiť. Chce to veľa trpezlivosti aj odriekania, no dnes som vďačná mojej rodine, predovšetkým starým rodičom, že som sa na to dala a spoločne sme to všetko zvládli. Aj dnes si rada zahrám, ak mám na to čas a priestor, no čo je najkrajšie, že môžem týmto príležitostne obšťastniť a pomôcť tak aj klientom, priateľom v mojej práci. Prispieť k rozvoju kognitívnych schopností, a takisto rozvíjať ich emocionálnu stránku osobnosti, či už hrou nejakých ľudových pesničiek prípadne spevom, napríklad aj pri nácviku spoločného kultúrneho programu.
Hudbu môžeme pokojne nazývať aj liekom na ľudskú dušu, ktorý pomáha spoločnému dobru na svete. Ak si ju zamilujete je celoživotnou láskou, vďaka ktorej milujeme a sme „milovaní“.
Karolína Mozerová
Každému z Vás, milí čitatelia, je z histórie určite veľmi dobre známa udalosť z roku 1912, kedy sa luxusná zaoceánska loď - Titanic, ktorá mala dopraviť svojich pasažierov do Ameriky, po náraze s ľadovcom potopila na dno Atlantického oceánu. Ako spomienku na túto udalosť natočil James Cameron v roku 1997 film s rovnomenným názvom v hlavných úlohách s Kate Winslet a Leonardo di Caprio. Získal množstvo ocenení, ako aj svojich priaznivcov po celom svete. K jedným z nich patrí aj moja maličkosť.
V nasledujúcich riadkoch vám priblížim život a tvorbu jedného rakúskeho hudobného skladateľa, nakoľko patrí k mojím obľúbencom. Jednak preto, že mám ku klasickej hudbe od malička veľmi blízko, ale aj preto, že tento známy hudobný skladateľ sa mi spája s noblesnou Viedňou a mojím už viackrát spomínaným obľúbeným, cisárskym rodom Habsburgovcov. Jeho meno je Johann Strauss mladší.
Paličkovaná čipka – krehká, jemná nádhera prepletávaná z priadze, ktorá poteší oko aj dušu nejedného z nás. Dokáže byť ozdobou v mnohých podobách. V podobe obrazu na stene, šperku na tele, či zdobí jednotlivé časti našich odevov. Čaru paličkovanej čipky som podľahla aj ja. Počas mojej základnej školy som začala navštevovať krúžok paličkovania.
1. Predstavte sa v skratke...
Volám sa Karolína Mózerová mám 29 rokov. Pochádzam z Košíc. Moje záujmy sú divadlo, hudba, historická literatúra. Čo sa týka môjho štúdia strednú školu som vyštudovala Obchodnú akadémiu v Košiciach. Popri ešte základnej aj strednej škole som sa venovala hre na klavír a spev na ĽŠÚ Márie Hemerkovej v Košiciach a svoje študentské časy som úspešne ukončila na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – odbor sociálna práca. V Detskom klube ZPDaM som začala pôsobiť najskôr ako dobrovoľníčka, neskôr sa môj status dobrovoľníčka zmenil na zamestnanec v chránenej dielni. Do RR ma priviedlo postupné prispievanie a tvorba článkov do časopisu Klubčík :)
2. Čo považujete za najdôležitejšie v živote?
Za najdôležitejšie v živote považujem zdravie, pretože môžete mať peniaze, byť vlastníkom veľkého majetku, viesť usporiadaný život, ale ak stratíte zdravie život sa vám môže otočiť v sekunde o 360® a postupne upadať ako domček z kariet.
3. Čo vás najviac baví?
Najviac ma baví a napĺňa pomáhať druhým ľuďom, či už duševne alebo fyzicky. Považujem to za neodmysliteľnú súčasť môjho života - mojej existencie, bez ktorej by to na svete pre mňa nebolo ono.
4. Čo by ste chceli Klubčíkom svetu povedať?
Poukazovať hlavne na krásne zložky sveta ako je umenie, história, hudba, architektúra, príroda. Spríjemniť chvíle nášmu čitateľovi, dodať pozitívnu energiu. Dôležité je mu ponúknuť pestrú paletu možností, z ktorých si môže vybrať a nájsť v nich seba samého.
5. Máte životný vzor? Koho?
František Jozef I. Páči sa mi jeho oddanosť a láska ako k svojej rodine tak k svojej krajine po celé roky svojho dlhého vládnutia. Jeho zodpovedný prístup k povinnostiam, ktorý vždy preferoval, skromnosť, ľudskosť s akou vládol a žil.
6. Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?
Bez lásky, pretože bez nej človek nikdy nemôže nájsť pokoj a duševnú harmóniu, ako aj načerpať energiu do mnohých vecí v živote, ktoré ho postretnú. Bez lásky človek nemôže byť podľa mňa skutočne šťastný, pretože láska je soľou života.
7. Ktorý je váš najobľúbenejší spisovateľ?
Vyslovene najobľúbenejšieho spisovateľa nemám. Ako som už vyššie spomínala mám rada historickú literatúru, životopisy.
8. Ktorý kvet máte najradšej?
Ruža - pre jej krehkosť, vôňu a rozmanitosť farieb.
Crystal
V jedno zimné popoludnie tesne pred Vianocami husto snežilo. Dívala som sa za oknom na padajúce snehové vločky, ktoré predbiehali jedna druhú a vyzerali ako malé biele loptičky. Zatúžila som sa tejto ľadovej krásy aspoň nachvíľu dotknúť. Rozhodla som sa, že sa vyberiem na malú prechádzku. Vybehla som von a nechala som sa padajúcim snehom celá zasypať. Mala som pocit, akoby sme sa spolu hrali. Vločky si na mňa voľne dopadali a ja som ich túžila všetky pochytať do svojich dlaní. Zrazu som započula hlas. Obzerala som sa všade navôkol. Nikde nikoho. Iba tenučký hlások, ktorý na mňa volal: „Tu som!“ Sklonila som hlavu, a čo nevidím? Vločka v mojich rukách ožila.
Každý z nás si občas rád zaspomína na dovolenky, ktoré už prežil so svojou rodinou, priateľmi, známymi a na všetky zážitky s ňou spojené. Neodmysliteľnou súčasťou týchto našich spomienok je úsmev pri spomienke na všetko dobré, krásne, vtipné, ale aj možno na to menej dobré, čo sme mohli zažiť. Mne sa úsmev na tvári rozhodne vyčarí pri spomienke na dovolenku, ktorú som strávila s mojimi rodičmi a našimi dobrými známymi v Taliansku. Mala som vtedy desať rokov a horela som zvedavosťou, čo všetko sa v tejto „čižmičke“ môže skrývať.
kolektív DK