Keď niečo robíme, tak to robme na 100% <<<

Zažili sme Autor:  utorok, 24 január 2023 02:44 velkost pisma decrease font size increase font size

   Koncom roka 2022 som sa zúčastnil na online stretnutí, ktoré usporiadala Nadácia na podporu sociálnych zmien - SOCIA. Vyhodnotili sme naše postrehy z mapovania prístupnosti verejných inštitúcií, počas ktorého sme testovali hodnotiace hárky projektu Design for All.

Zamerali sme sa aj na komunikáciu úradníkov s ľuďmi s telesným znevýhodnením a zhodli sme sa na tom, že na komunikácii treba ešte popracovať. Podľa môjho názoru väčšina úradníkov nevie, ako komunikovať s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Sčasti je to aj naša chyba, pretože na úradoch vybavujeme málo vecí. Ale to nemení nič na tom, že úradníci by mali byť patrične vyškolení, aby nenastávali zbytočné komplikácie a nedorozumenia. Úradníci sú tu v prvom rade pre ľudí. Sú platení z našich daní, a preto si myslím, že ľudskejší prístup je očakávaný oprávnene.

   

   Zhodli sme sa aj na tom, že ak sa chystá debarierizácia nejakého verejného priestoru, tak by bolo fajn, aby do tohto procesu boli zapojení aj ľudia so zdravotným znevýhodnením. Iba tak je možné nájsť univerzálne riešenie, ktoré bude naozaj funkčné. Niekedy sa stáva, že je k budove dostavaná rampa, ale nie je plne využiteľná, lebo nespĺňa všetky kritériá. Hlavne, že tam je.

   Všimol som si aj to, že je v niektoré verejné budovy majú lesklé podlahy a rôzne vzorované steny. Myslím si, že to môže byť napríklad pre ľudí so zrakovým postihnutím veľmi rušivé a nebezpečné. Podľa mňa by bolo lepšie zvoliť skôr matné farby, a tak predísť  nebezpečenstvu úrazu.

   Čo sa týka toaliet, keď má byť WC bezbariérové, tak by malo spĺňať určité parametre. Samozrejme by v prvom rade malo mať dostačujúci priestor pre vozík a primeranú výšku. A veľmi dôležité je aj to, aby bolo WC navrhnuté tak, že ho vie použiť človek na vozíku aj bez asistenta.

   Je škoda, že veľakrát sa snahy o debarierizáciu nenaplnia v praxi a budova teda nie je naozaj funkčne bezbariérová. A preto by mal byť pri každej debarierizácii aj nejaký zdravotne znevýhodnený človek, ktorý k tomu bude vedieť niečo povedať a pomôcť tým celému procesu.  

 

PR manažér Matúš Knap s pomocou asistenta Dalibora

Zobrazene 171 x

Matúš Knap je klientom Detského klubu ZPDaM a zároveň jedným z troch redaktorov časopisu Klubčík, ktorí majú vďaka Nadácii pre deti Slovenska možnosť vykonávať redaktorskú činnosť na dohodu o vykonaní práce. Pre Matúša je to prvá pracovná skúsenosť a túto prácu vykonáva už od roku 2014.

Matúš žije s rodičmi a súrodencami v mestskej časti Košice - Krásna.

Témy, ktoré ho najviac zaujímajú a o ktorých píše sú hlavne osobná asistencia, mapovanie bariér, priateľstvo a život s postihnutím v spoločnosti.