Edward Roberts (1939-1995) bol medzinárodný aktivista, pedagóg a expert na filozofiu “nezávislého života” a taktiež na práva osôb so zdravotným postihnutím. Bojoval celý svoj život za to, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím sa mohli plne zapojiť do spoločnosti. Ed bol skutočným priekopníkom a prvým študentom s ťažkým telesným postihnutím. Navštevoval prestížnu Univerzitu v Berkeley v Californii /USA/. Bol zakladateľom prvého univerzitného Centra pre “nezávislý život”,  ktoré sa stalo vzorom pre mesto Berkeley aj pre celé USA. Postupne vzniklo  viac ako 400 centier “nezávislého života“ po celej krajine. Bol jeho prvým riaditeľom v Californii. Získal cenu “Priateľstva MacArthura” a tiež bol spoluzakladateľom a neskôr aj prezidentom “Svetového inštitútu pre zdravotné postihnutie”.

Edward Roberts založil neziskovú spoločnosť spolu s ľuďmi z ďalších organizácii zaoberajúcich sa zdravotným postihnutím, najmä s telesným, ktoré zdieľajú spoločnú históriu “nezávislého života”. Vybudovali kompletný areál. Postavili nové bezbariérové domy, fittness centrum, kaviarne s počítačmi v meste Berkeley v Californii.

spracoval Marián Kozák

Na tému „poslanie“ by sme mohli písať ešte veľmi dlho, ale to podstatné na poslaní sa dá zhrnúť do nasledujúcich viet: Kto robí svoju prácu alebo svoju inú činnosť ako poslanie, ten ju zvyčajne dobre robí. Robí ju so srdcom, záleží mu na nej, nie je potrebné ho k nej nútiť (nie je z nej otrávený, neteší sa stále na piatok,..), lebo poslanie dotyčný vníma ako zmysel svojho života, ako dar životu, ako druh vyrovnania za všetky dary, ktoré on od života dostáva.