My, ktorí sme však túžili naozaj zoznámiť sa bližšie s týmto mladým mužom, ktorého meno, osud obleteli celý svet, sme nemohli neprísť. Vo večernej atmosfére sme prežívali spolu s Nickom niekoľko udalostí a faktov jeho života.

Bolo to nesmierne podnetné. Venujeme tomuto skvelému mladému mužovi, ktorý sa narodil bez rúk a bez nôh, úvodný príspevok do nášho časopisu, aby sa vedomosť o ňom šírila aj k tým, ktorí ho nepoznajú, ale čítajú tento časopis.

Keď sa Nick narodil, jeho mamka mala 25 rokov. Bola pôrodnou asistentkou, poskytovala starostlivosť stovkám matiek a ich deťom. Vedela, čo má počas tehotenstva robiť, sledovala svoju životosprávu, bola opatrná na bratie liekov, nebrala ani analgetiká, nepila alkohol. Navštevovala najlepších lekárov, ktorí ju ubezpečovali, že je všetko v poriadku. Behom tehotenstva absolvovala aj dvakrát ultrazvuk, a lekári neobjavili nič neobvyklé. Prezradili rodičom, že sa im narodí chlapec, ale o chýbajúcich končatinách nepadlo ani slovo. Keď sa Nick narodil, lekári ho rýchlo odniesli preč, novopečenej mamke ho neukázali. Tá začala tušiť, že niečo nie je v poriadku. Keď jej oznámili, že sa jej narodilo dieťa bez rúk a nôh, bola vo veľkom šoku. V tak veľkom, že odmietla zobrať svoje narodené dieťa do náručia. V iných rodinách je narodenie dieťatka veľkým sviatkom, narodenie Nicka bolo brané ako tragédia. V prvých mesiacoch, ktoré nasledovali, sa Nickoví rodičia obávali, že nebudú schopní sa o Nicka postarať. Zvažovali aj adopciu. Po kritickom úvodnom období si však uvedomili, že Pán Boh mal určite nejaký dôvod, keď im pridelil takého syna. Rozhodli sa, že sa budú snažiť čo najviac vychovávať svojho telesne postihnutého syna tak, ako by bol „normálny“. Keď sa zamyslíme nad tým, čo prináša v bežnom, každodennom živote nemať ruky a nohy, môžeme zostaviť zoznam vecí, ktoré sú problematické: človek sa nevie zdvihnúť z ležiacej polohy do polohy vzpriamenej, nevie si nič podať, nemôže sa sám najesť, nevie sa obliecť, záležitosti hygieny si sám uskutočniť nemôže už vôbec. Nemať ruky a nohy znamená byť aj prekvapením pre každého, kto ruky a nohy má. Nick týmto všetkým prechádzal každým dňom svojho života.

Najťažšie boli reakcie ľudí, ktorí neprimerane dávali najavo svoje zdesenie či ľútosť, keď Nicka uvideli. Nick má nesmierne citlivú dušu, o to ťažšie preňho bolo vysporiadať sa so všetkým, čo mu život priniesol. Chodil do školy pre bežné, zdravé deti, rodičia mu túto možnosť vydobyli. Ako dospieval, problémov pribúdalo. Myseľ mal plnú obáv : nikdy nebudem mať dievča, ktoré by ma malo rado, dokonca ani nemám ruky, aby som ju objal; keď by som mal deti, nikdy ich nebudem môcť zobrať na ruky; akú prácu by som asi tak mohol vykonávať?, kto by ma zamestnal ?, vo väčšine zamestnaní budú musieť prijať niekoho ďalšieho, kto mi bude pomáhať s tým, čo mám robiť sám, kto by zamestnal jedného za cenu dvoch? Na všetky tieto obavy mal Nick asi väčší dôvod a oprávnenie, ako ktokoľvek iný. Tento mladý muž si však uvedomil , že má dve možnosti. Buď sa bude trápiť, a utrápi sa, dôvody by si na to našiel, alebo sa rozhodne kráčať smerom opačným – preč od starostí, od trápenia sa, od bedákania a sťažovania sa na to, čo sa zmeniť nedá. Nick si vybral druhú možnosť. Rozhodol sa, že urobí všetko pre to, aby prežil ten najlepší život. Nevedel však, ako to urobiť, kde začať.  Prišiel dôležitý zlom jeho života, uvedomil si, že aj keď on sám nevie, ako zmeniť svoj život na čo najlepší, je tu Niekto, kto mu s tým pomôže. Celým svojím srdcom sa obrátil s prosbou o pomoc na Pána Boha. Nepoprosil len raz, a nebol sklamaný, že na druhý deň sa nestal zázrak. Rozhodol sa Mu dôverovať, a prosil opakovane, vždy, keď cítil, že sa ho zmocňuje smútok či obavy. Po čase sa jeho život začal skutočne meniť. Cítil sa silnejší, odhodlanejší na zmenu svojho života, a začali k nemu prúdiť pozvania na rôzne stretnutia, medzi rôznych ľudí. Najprv to boli mladí ľudia z jeho školy, ktorí ho pozvali, aby im o sebe a svojom živote porozprával. Potom prišli pozvánky od ľudí, ktorí sa snažia žiť ozajstným náboženským spôsobom života. Nick zrazu zistil, že keď o sebe a svojich prežitiach rozpráva, že mu všetci visia na perách, že keď skončí, sú všetci veľmi dojatí a nadšení, že ho vyzývajú, aby rozprával ešte, aby prišiel aj inokedy. Treba povedať, že Nick sa dopredu rozhodol, že sa nebude na týchto stretnutiach sťažovať, že sa bude snažiť rozprávať tak, aby svojich poslucháčov potešil a povzbudil.  Zistil, že keď sa namiesto svojim starostiam začne venovať snahe pomôcť druhým, že je šťastný.

 A toto dobré chcenie prinieslo svoje ovocie. Nick si uvedomil, že má výborné rečnícke schopnosti, že vie druhých povzbudiť, potešiť, rozosmiať. Začal si plne uvedomovať, že dostal dar odovzdávať ľuďom informácie, dostal dar ich posilňovať svojimi slovami. Rozmýšľal nad tým, ktoré slová vedia ľuďom pomôcť najviac, a zistil, že všetci potrebujú počuť, ako sa dá dospieť ku šťastnému a naplnenému životu. Nick našiel odpovede na šťastný život. Zistil, že o svojom živote rozhoduje svojím postojom. Že keď bude vidieť svoj život ako dar, stane sa naozaj preňho darom, keď ho bude vidieť ako zázrak, stane sa preňho zázrakom. Nick sa rozhodol dôverovať Pánu Bohu a uveril, že čo Pán činí, dobre činí, a to musí platiť aj v jeho prípade. Pochopil, že to, akým sa narodil, nemá byť utrpením, ale darom. Že len musí nájsť, v čom ten dar spočíva. Že sa musí naučiť vidieť na sebe aj iné veci ako chýbajúce končatiny. Respektíve že chýbajúce končatiny musia mať svoj hlboký zmysel, majú priniesť Nickovi niečo výnimočné. Nick našiel hlboký zmysel svojho života. Dnes už vie, že má ľuďom prinášať to, čo ich delí od schopnosti byť šťastnými. Má im prinášať poznanie. Poznanie zákonitostí šťastia, radosti, zmysluplnosti. Lebo ľudstvo má už všetko, a stále nie je šťastné. Chýba mu skutočné poznanie o zmysle života. Nick prišiel na to, že ho Pán Boh poslal na tento svet, aby ľuďom svedčil o tom, v čom spočíva šťastie. Svedčí o tom naozaj rukolapne. Miliónom ľudí potvrdzuje, že šťastie nespočíva vo vonkajších podmienkach a okolnostiach života, ale jedine v živote vnútornom/duševnom. Každý, kto zbadá Nicka, je ohromený. Zabudne na všetky svoje starosti, a vidí len mladého muža bez rúk a nôh. Potom sa pozrie na Nickovu tvár, na jeho rozžiarené, radostné oči, na láskavý výraz, skrátka vidí šťastného, naplneného človeka. Určite sa začne sám seba pýtať, ako je to možné, že človek v takejto situácii môže byť tak šťastný. Veď množstvo zdravých, bohatých ľudí je stále ustarostených. Ako je možné, že tento rozžiarený, radostný človek,  práve ten!!!,  nemá ani ruky, ani nohy? Tu je niečo, čo musia pochopiť. A začnú Nicka počúvať. Začnú sa ho aj pýtať, aby pochopili, čo ho robí šťastným. Nick si uvedomil, že jeho zdravotné postihnutie je nástrojom, ako ľuďom môže darovať poznanie. Ako ich priviesť k tomu, aby začali žiť podľa jeho osvedčených zásad.

Pripomenieme ich:

• dôvera v Pána Boha, v Jeho pomoc
• pozitívny postoj k životu, ku všetkému v ňom
• naplnenie svojho života pomocou druhým, svetu, okoliu

 Nick už precestoval takmer celý svet. V mnohých krajinách bol viackrát. Všade rozdáva iný pohľad na život.

Prekvapujúce preňho bolo, že najnešťastnejší ľudia sú práve tí, ktorí majú všetkého nadbytok. Práve v najrozvinutejších krajinách vidí najviac vnútorného nešťastia, bezradnosti, nepokoja. A práve v najchudobnejších krajinách (napr. India, Kambodža,..) stretol ľudí najvyrovnanejších. To potvrdzuje plne to, čo už vieme, že šťastie nezávisí od vonkajších podmienok života, ale len a len od vnútorného prežívania človeka – od jeho pohľadu na svet. Nick sa snaží pomáhať nielen svojim povzbudením, ale usiluje sa aj o materiálnu pomoc obyvateľom tých najchudobnejších štátov. Nedá sa napísať článok o tom, čo všetko Nick robí, kde všade pomáha, a akým rôznym spôsobom to činí. Na to by sme museli napísať knihu, nie článok do časopisu. Odporúčame všetkým, aby si našli Nicka Vujicica na youtube. A posledná poznámka :

Nick sa pred pár rokmi oženil, má krásneho syna. To určite nie je najväčší “zázrak” jeho života, ale chceli sme spomenúť fakt, že popri šírení pomoci a posolstva nádeje žije Nick aj rodinným životom. Nick, ďakujeme Ti aspoň na diaľku. Tvoje povzbudenie a výzva k šťastnému životu prišla aj k nám do nášho zariadenia, do našich sŕdc.

NICK VUJICIC

Čítala som knihu o tomto úžasnom mužovi, človeku, ktorého vôľu nezlomí nijaká prekážka, no ktorý si musel prebojovať toho veľmi veľa.

Nick sa narodil v roku 1982 ( tak ako jaJ) a narodil sa bez rúk a bez nôh, no napriek tomu sa neustále usmieva a prináša radosť, nadšenie a nádej všade, kde sa objaví. V detstve trpel depresiami, kládol si otázku, či má zmysel jeho život, no postupne dospel k presvedčeniu, že alebo sa poddá a celý život prežije v zatrpknutí, smútku a zlosti, alebo sa na prekážky bude pozerať ako na výzvy, dá si pred seba ciele a urobí všetko pre to, aby ich dosiahol.

Obdivujem Nicka a preto som sa veľmi potešila, keď Marcelka navrhla, že si urobíme klubový ,,amfik“ – budeme premietať o ňom film (Život odvážneho muža).

Nick svojím odhodlaním dokázal veci, o ktorých si všetci mysleli, že ich nezvládne.  Pretože nič nie je nemožné, ak človek VERÍ. Musí veriť v seba, že má na to, aby to dokázal,  a veriť Bohu, že mu dá k tomu silu. Nick si založil vlastnú rodinku, naučil sa pracovať na PC, surfovať, písať ústami...

 Pochopil, že zmysel života nájde vtedy, keď svoj život venuje pomoci iným. Dnes prednáša tisíckam ľudí po celom svete. Jeho život mení životy mnohých, ktorí stratili  nádej, ktorí stratili zmysel života alebo ho ešte nenašli. Hovorí, že všetko, čo sa deje, má nejaký dôvod. Aj keď my ho hneď nevidíme, nerozumieme, prečo nás stretne nejaká ťažká situácia... musíme veriť, že to má zmysel. Nick pochopil, že práve tým, že sa narodil bez rúk a bez nôh, dokáže sa vžiť a pomôcť ľuďom, ktorí  sú často v beznádejných situáciách...

 „Nemôžete mať kontrolu nad tým, čo sa vám stane, ale môžete mať kontrolu nad tým, ako na to budete reagovať.“

„Neexistuje dôvod čokoľvek vzdať. Porážka stretne iba tých, ktorí odmietnu skúsiť to znovu.“

„Želať si zmenu nič nezmení. Rozhodnúť sa teraz hneď k činu, zmení všetko.“

Majka