Aleš Brichta - osobnosť so ZP
Keď som si pred pár dňami listoval v najnovšom čísle časopisu Klubčík, ktorý mi poslali priatelia z Detského klubu v Košiciach, našiel som tam článok o nevidiacom opernom spevákovi Andreovi Bocellim, ktorý napísala moja dobrá kamarátka Karolínka Mózerová. Inšpirovala ma, a ani o tom nevie, až teraz sa to dozvie. Páčili sa mi jej slová, že hudba je jazykom národov, ktorý ľudí spojuje. Na tom niečo bude. A vtedy sa to stalo.
Dostal som nápad, ako som pred pár rokmi zistil, že aj medzi nami ROCKERMI sa jeden, (a možno aj viac, ale ja viem iba o jednom), spevák nájde. Ako už sám podtitulok napovedá, budem písať o Alešovi Brichtovi. Aleš Brichta (prezývaný Ála Alda) sa narodil 9. augusta 1959 v Prahe. Je český rockový spevák. Je rozvedený a má dve deti, syna a dcéru. Momentálne je znovu zadaný. Bol zakladajúcim členom kapely Arakain. S hudbou začínal už v školských laviciach. Najprv ho ovplyvnil štýl tzv. americkej country. Akoby hudba drsných chlapíkov predznamenala jeho neskorší vývoj a smer. V puberte privoňal k rockovej hudbe a popri štúdiu na strednej, neskôr aj vysokej školy ekonomickej, postupne vystriedal niekoľko skupín. Rok 1982 bol pre český rock a metal zásadný. Zrodila sa skupina ARAKAIN a začala sa písať nová kapitola, vtedy ešte jednotnej československej tvrdej scény. Ako zakladajúci člen od začiatku patril k vedúcim osobnostiam. Okrem spevu hral na gitaru, (jeden čas aj na basgitaru), a bol podpísaný pod celým repertoárom. No nielen to. Zároveň bol aj kapelníkom a manažérom, teda človekom, od ktorého šikovnosti, prípadne neschopnosti, záležalo, či súbor bude existovať alebo nie. On žehlil kadejaké neprístojnosti, ktoré vtedajšie zriadenie nebolo v žiadnom prípade schopné prehliadať. Inžinier Aleš Brichta sa postupne stával hovorcom a vzorom generácie máničiek v 80-tych rokoch. Úryvky z jeho textov sa objavovali dokonca na svadobných oznámeniach či maturitných tablách! Jeho popularita ťahala celý ARAKAIN. Ten sa zase stal vzorom pre tvrdý metal a príkladom, ktorý pritiahol veľa mladých ľudí k počúvaniu vtedy takmer ilegálnej hudby. V polovici 80-tych rokov sa ku kapele na dva roky pridala ako vystupujúci hosť Lucie Bílá, ktorá fanúšikom dodnes vďačí za neutíchajúcu priazeň. Aleš pomáhal usporadúvať metalové koncerty na legendárnej pražskej Barči, kam pozýval nové kapely, presadil niekoľko rozhlasových a singlových nahrávok, a hoci bola formácii ARAKAIN načas zastavená činnosť, dokázal ich dostať na najväčšie metalové festivaly do Poľska, koncerty do Ruska či Maďarska, čo vyústilo do natáčania dlhohrajúceho albumu Trash the Trash. Hoci vyšlo až krátko po revolúcii, jasne dokumentovalo, kam sa český metal posunul. Svojím spôsobom to bol míľnik, ktorý dokazoval, že sme prostredníctvom podobne tvrdo si za svojim idúcich hudobných súborov schopní konkurovať západu. Aleš Brichta mal v tej dobe za sebou niekoľko ďalších aktivít, predovšetkým na poli usporadúvania podujatí. Jeho zásluhou u nás hrali Running Wild (nemecká power metalová kapela), uskutočnil sa obrí podnik Metalmánia. Okrem materskej kapely, ktorá každý rok zásobovala poslucháčov novou platňou, sa objavil na mnohých iných platniach ako hosť, textoval napríklad pre OLYMPIC, Burna Jones, Viléma Čoka, ŠKWOR, Vieru Špinarovú a veľa ďalších kolegov. V roku 1992 sa stal najobľúbenejším spevákom v republike v ankete Černá vrána, na základe ktorej v ďalšom roku vznikol úspešný projekt ZEMĚTŘESENÍ. Ten niesol nedokončený odkaz najväčšieho českého hardrockového speváka Jiřího Schelingera. Pozoruhodným projektom sa tiež stal HATRICK, textovo sa zaoberajúci futbalovou tematikou. Ten mal koncertnú premiéru na Rockových Vianociach v pražskej Lucerne 2000, čo je ďalšia skutočne živá aktivita rockového vierozvestca. Hit Nechte vlajky vlát z tohto projektu sa po hlasovaní poslucháčov českého rozhlasu dokonca stal oficiálnou hymnou reprezentácie na MS v Nemecku 2006. Aleš Brichta pričuchol aj k muzikálovým doskám, respektíve k rockovej opere Jesus Christ Superstar, ktorá oslovila snáď každého rockera. Aleš sa na viac než rok zmenil na Piláta v legendárnej pražskej adaptácii. Neskôr produkoval veľmi úspešný muzikál na ľade Mrázik a niekoľko ďalších skupín (DOGA,ŠKWOR atd).V roku 1994 sa paralelne vydal na sólovú dráhu. Hoci trošku náhodne. Za všetkým stál osudový gitarista Mirek Mach, ktorého pokoj a nadhľad je presným protipólom Aleša. Možno preto im spolupráca tak dlho klapala. Do dnešných dní vydali 5 radových albumov, jednu videokazetu a obľúbené BEST OF s niekoľkými raritami (Dívka s perlami ve vlasech od maďarskej kapely OMEGA alebo Cest la vie od Karla Gotta). Za sebou majú tri súvisle turné. Zvlášť vydarené bolo to po boku Petra Jandu z OLYMPICU, legendy tuzemského bigbítu. Na konci milénia ešte rozbehol internetový obchod Rocknet, ktorý sa zaoberal predajom hudby cez sieť. Žiaľ, z dôvodu nedotiahnutej legislatívy vo vtedajšom Česku bol neskôr pozastavený. Po rovných 20-tich rokoch, teda v roku 2002, Aleš po vzájomných nezhodách opustil ARAKAIN a pustil sa do práce hneď na niekoľkých frontoch. Popri prevádzkovaní Rockového nonstopu BUM BAR sa úspešný interpret angažoval aj v politike, (prispel k urýchleniu hanblivej voľby prezidenta Českej republiky), zostavil novú kapelu GRIZZLY a de facto posmrtne vydal DVD ARAKAIN- 20 let natvrdo, ktoré obrázkovo sprevádza rovnomennú knihu, na ktorej sa zároveň vydavateľsky do veľkej miery podieľal. Naplno obnovil sólovú kariéru, ako v malej komornej unplugged podobe, tak v plnokrvnom prevedení, a v neposlednom rade koncom roka 2003 rozbehol vydávanie rockového dvojtýždenníka Rockshock, ktorý za zameriaval najmä na tuzemskú scénu. Aby toho nebolo málo, hrá za niekoľko klubov futbal (je kapitánom tímu Rockerov 1.RFC, Spark a tímu Hanspaulskej ligy BUM BAR PV). Angažuje sa aj na poli sci-fi literatúry - k albumu Anděl posledního soudu nachystal rovnomennú poviedkovú knižku, pričom je jedným z 10-tich autorov, ktorí sa na nej podieľali, čím sa hrdo postavil vedľa takých borcov ako je napríklad Ondrej Neff. V roku 2004 bol obnovený projekt HATRICK a natočená druhá platňa, na ktorej bol i futbalový hit Červená, modrá, bílá. Druhá platňa vyšla zároveň s debutom ako dvojalbum. O rok neskôr sa pustil do dlho zamýšľaného projektu Legendy 2. So znamenitou speváčkou Pavlou Kapitánovou, (pred desiatimi rokmi jej nachystal prvý sólový album), natočili spoločnú platňu plnú rockových a metalových duet zo zlatej pokladnice svetových kapiel a interpretov. Na jeseň potom nasledovalo veľké československé turné. Rok 2006 priniesol pomerne zásadnú zmenu. Vznikla kapela ALEŠ BRICHTA BAND, zložená z muzikantov doteraz nahrávajúcich Alešove sólové albumy, tí sa vzápätí prezentovali značne vyspelou dvojdiskovou kolekciou Divadlo snů. Limiovaná edicia obsahuje ešte bonusový DVD disk s mnohými klipmi, zábermi z koncertov a ďalšími zaujímavosťami. V roku 2007 po viac ako trinástich rokoch Aleš aj s kapelou AB BAND prestúpil od Popron Music do stajne Sony/BMG a na trhu sa objavila novinka Nech si to projit hlavou, fanúšikmi označená za najvyrovnanejšiu a najdospelejšiu nahrávku z dielne Aleša Brichtu. V roku 2008 bol poslucháčmi rádia BEAT zvolený v kategórii OSOBNOST do Beatovej siene slávy. K 50-ke Aleša Brichtu vznikla v roku 2009 nahrávka AB 50-A Tribute to Aleš Brichta. V súčasnosti hrá aj v kapelách ALEŠ BRICHTA PROJEKT a ALEŠ BRICHTA TRIO. Ako sa zdá, od Aleša sa v budúcnosti dočkáme ešte nejedného hudobného darčeka. Donedávna vždy, keď som ho videl stále v koženej bunde a so slnečnými okuliarmi, myslel som si, že ich nosí iba z frajeriny a že sú súčasťou jeho rockového imidžu. Ale pred nedávnom som zistil, že ich nosiť musí. Sú to totiž dioptrické okuliare, ktorými si musí chrániť zrak pred slnkom a svetlom. Má totiž umelé oko. O svoje ľavé oko prišiel ako 17-ročný chalan pri autonehode, ktorej príčinou bola frajerina. Keď jeho mama raz nebola doma, zobral jej kľúče od auta, ktoré bolo zaparkované pred domom, a rozhodol sa, že sa s partiou kamošov pôjdu tajne previesť. Jeden z partie si chcel tiež zašoférovať, a tak mu Aleš dal kľúče od auta a sadol si rýchlo na sedadlo spolujazdca. Jeho kamarát to napálil na prvej križovatke do priekopy a Aleš preletel predným sklom. Výsledok bol 70 stehov a strata ľavého oka. V roku 1978 mu vytvorili oko umelé, ktoré ma doteraz. Ale už vtedy mu lekár odporúčal nosiť čierne okuliare, ktoré mu pomáhali hlavne psychicky. Tak vznikol jeho typický imidž. Okuliarom sa dokonca začalo hovoriť brichtovky a málokto si ho bez nich dokáže predstaviť. V roku 2011 mal ďalšiu nehodu, keď na istom krste zakopol a skotúľal sa zo schodov, pričom mu hrozilo, že oslepne úplne. Hoci pil, nebol opitý, pričom podobná nehoda sa mohla udiať i v úplnej triezvosti. Strata oka ale nebola jedinou životnou fackou, ktorú mu osud uštedril. Pokúšal sa podnikať, mal krčmu. Nedopadlo to podľa jeho predstáv. Má finančné problémy, spôsobené aj záplavami, a na krku exekúcie. V jednom z rozhovorov sa vyjadril takto: „Áno, faciek som v živote dostal veľa, nechválim sa tým, ale mnohé z nich boli spôsobené mojou blbosťou, ale ja si myslím, že ma to vycvičilo v tom, aby som bol schopný niečo prežiť a vydržať.“ Čo dodať na záver? Aj telesne postihnutý človek môže veľa dokázať, ak má vôľu a chuť. Keby som nemal také problémy, aké mám, asi by som sa tiež dal na dráhu rockového speváka, keďže rocková hudba ma baví a lieči. Skrátka rock je môj ŽIVOT!!!!
záľuby: hudba (čokoľvek okrem dychovky, diska a techna), literatúra: (hlavne sci-fi a fantasy), šport: futbal (aj aktívne),
filmy (hlavne komédie), kartové hry (mariáš) Obľúbená hudba: je toho veľa
hudobný vzor: v mladosti Ian Gillan (DEEP PURPLE), Robert Plant (LED ZEPPELIN), David Clayton Thomas (BLOOD, SWEAT AND TEARS)
obľúbené jedlo: vyprážaný bravčový rezeň so šalátom, sviečková, dukátové buchtičky, zemiaková kaša pitie:10 GAMBRINUS, 12 PILSNER
URQUELL, rum, jablková vodka, pred rokmi dlhoročne BECHEROVKA
kniha: Ken Kesey- Vyhoďme ho z kola von (Prelet na kukučím hniezdom)
filmy: Šakal, Nebeskí jazdci, Doba ľadová (animák), všetko od Monthy Pyton a filmy s Leslie Nielsenom
šport: futbal (Sparta)
zviera: osoby opačného pohlavia, teda ženy, inak vlastne skoro všetky zvieratá, pretože sú vernejšie zlozvyky: lenivosť so sklonmi k workoholizmu, nedochvíľnosť, fajčenie a tendenciu relaxovať chľastom nemám rád: závisť a hlupákov (kombinácia oboch je najhoršia), komunistov a väčšinu súčasných politikov
Tomi Rocker Hudák