Chránené bývanie pre všetkých

Život so zdravotným postihnutím Autor:  piatok, 23 október 2015 02:00 velkost pisma decrease font size increase font size

Maťka Holentová je aktívna osôbka, čo je úplne skvelé :-). Tentokrát napísala príspevok o chránenom bývaní, čo je veľmi dôležitá téma pre všetkých ľudí so ZP, aj ich rodiny, a vlastne pre celú spoločnosť. Prečítajte si :-).

 

 

Chránené bývanie pre všetkých

Mnohí ľudia so  zdravotným postihnutím sa tužia osamostatniť, a medzi takú osôbku patrím aj ja. Každý z nás chce mať nezávislý život, lebo naši rodičia tu nie sú navždy. Preto sa musíme snažiť,  aby sme mali adekvátne vzdelanie, entuziazmus  a chcenie. Chránené bývanie je dobré v tom, že je tu možnosť byť nezávislým od rodičov.

Chránené bývanie je zo zákona zariadenie, v ktorom je poskytnuté bývanie zdravotne postihnutým osobám, a ktoré im pomáha viesť  nezávislý život s  pomocou druhej osoby.

V našom meste je iba jedno bývanie, a to je Lux n.o. Nachádza sa na Vyšnom Opátskom. Je tam 20 klientov a odborný dohľad. Sú tam štyri bezbariérové domy.  V druhom modeli sa nachádzajú dva domy so šiestimi obyvateľmi.

V chránenom bývaní sú dve osobné  asistentky, ktoré pomáhajú pri rôznych aktivitách. Pri raňajkách, večerách, pri nakupovaní, upratovaniach a aj pri organizovaní rôznych prác vo voľnom čase.

Niekoľkým klientom a zamestnancom Detského klubu ZPDaM som položila tieto otázky, týkajúce sa chráneného bývania.

Viete niečo o chránenom bývaní?

Čo to je podľa vás?

Chceli by ste bývať v chránenom bývaní?

Ako by vám chránené bývanie mohlo pomôcť?

Keby ste mali byť v chránenom bývaní, ako by vyzeral váš deň?

 

Odpovede respondentov:

Matúš Knap                 

O chránenom bývaní som počul, keď som navštevoval špeciálnu školu. V rámci nej tam funguje aj chránené bývanie, avšak len pre osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemajú problém s pohybom a mobilitou.

Je to možnosť, vďaka ktorej sa môže osoba so znevýhodneným postavením osamostatniť a s pomocou osobnej asistencie žiť nezávisle od rodiny a inštitúcií.

Áno, určite by som chcel bývať v chránenom bývaní. Pomohlo by mi k nezávislosti a "donútilo" by ma k samostatnému vybavovaniu si vecí. Už teraz majú osoby so znevýhodnením možnosť osamostatniť sa a ísť do bežného podnájmu, avšak v chránenom bývaní by to bolo finančne zvládnuteľnejšie, a bol by tam istý stupeň záchrannej siete.

Ideálne by bolo, ak by bolo chránené bývanie spojené s chránenou dielňou, kde by som počas dňa mohol pracovať. Inak by vyzeral ako bežný deň - rehabilitácia, stretnutia, semináre atď. :)

                                                                

 

 

Michal Seman             

O chránenom bývaní som sa  dozvedel náhodou cez internet, keď som surfoval na webe.

Podľa mňa je to osamostatnenie sa od rodičov. Znamená to aj viac slobody a samostatnosti pre mňa a  byť nezávislý od rodiny.

Áno, veľmi by som chcel bývať v chránenom bývaní. Pre mňa by to znamenalo to, aby som sa mohol rozhodovať a postarať sa sám o seba,   podľa mojich možností a schopnosti.

Chránené bývanie by mi určite pomohlo v rozhľade, samostatnosti zaradiť sa čo najviac do bežného života. Byť nezávislý a nebyť   odkázaný na iných(v rámci možnosti), rozhodovať sám o sebe.

Môj deň v chránenom bývaní  by vyzeral tak, že ráno by som vstal, urobil si rannú hygienu, raňajky. Zacvičil by som si a vychystal do práce.  Prišiel by ku mne asistent,  ktorý by mi pomohol s domácimi prácami, nákupom. Večer by sme navštívili kino, divadlo, priateľov. Išli by sme aj na prechádzky do prírody, na  návštevy športových podujatí.

                                                                        

 

Karolínka Mózerová - pracovníčka DK ZPDaM    

Chránené bývanie predstavuje bývanie pre dospelých ľudí so zdravotným znevýhodnením po dovŕšení 18 roku najlepšie vo svojej komunite. Jeho poslaním je hlavne podporovať týchto ľudí, aby mohli viest nezávislý a plnohodnotný život. Ako som to už vyššie spomínala, je to dobrá možnosť pre ľudí so zdravotným znevýhodnením viesť plnohodnotný a nezávislý život a zároveň naučiť sa vnímať potreby ostatných členov komunity a naučiť sa vzájomnej pomoci. Pomoc vidím hlavne v dlhodobom riešení životnej situácie človeka so zdravotným znevýhodnením.  Podľa môjho názoru by deň v chránenom bývaní vyzeral  ako každý iný deň / zabezpečenie jedla, domáce prace /, obohatený akurát o spoločné aktivity s ostatnými jednej komunity.

                                                                         

 

Natálka Bartová                     

Chránené bývanie poskytuje   služby fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odkázaná na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život.
V chránenom bývaní  sa okrem dohľadu poskytuje ubytovanie, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, utvárajú sa podmienky na prípravu stravy a vykonáva sa sociálna rehabilitácia. V chránenom bývaní by som chcela bývať v tom prípade, ak sa o mňa moji blízki nebudú môcť postarať. Verím, že aj ďalej by som mohla žiť svoj nezávislý život a stretávať sa so svojimi priateľmi. Pekné bývanie, chutná strava, zdravotná, sociálna a rehabilitačná starostlivosť, priatelia a ochotní ľudia, ktorí nám budú pomáhať.


                                                                        

 Štefan Miščo a Jarko Šafr                               

O chránenom bývaní toho veľa neviem. Chránené bývanie je pre postihnutých ľudí, ktorí chcú tiež sami bývať, ale potrebujú k tomu pomoc druhej osoby. Jarko by  asi chcel bývať v chránenom bývaní. Ale to by musel mať pri sebe dobrých a poctivých ľudí. Tak, aby sa nenudil a aby bol spokojný.

                                                                        

Tomáš Hudák  

O chránenom bývaní som ešte nepočul, iba o chránených dielňach. Neuvažujem o ňom, keďže bývam s rodinou. Môj deň by určite vyzeral v chránenom bývaní tak  ako teraz, TV , PC, čítanie,  lúštenie krížoviek, relax atď.

                                                                        

 

Paľko Mrusko                 

Podľa mňa chránené bývanie je dobrá vec, pretože človek sa môže stať samostatným. S tým súvisí aj to, aby postihnutý mal aj prácu (buď v chránenej dielni alebo tak), aby mal z čoho to      bývanie zaplatiť, lebo aj chránené bývanie bude niečo stáť a neviem, či z dôchodku by to utiahol. 

                                                                     

 

 Majka Dubecká – pracovníčka DK ZPDaM

Každý človek, či už má zdravotné postihnutie alebo nie, má rovnaké práva, potreby, sny a plány ako človek zdravý. Má vlastné predstavy o svojom živote. Veď nie je iný... len potrebuje špeciálnu podporu kvôli svojim špecifickým potrebám.  Chce sa zúčastňovať na akciách, stretávať sa s priateľmi, zájsť do kina, posedieť si, zabaviť sa... Túžbou každého človeka je byť slobodným, nezávislým, rozhodovať sám o sebe... Podporované bývanie pomáha osobám s postihnutím napĺňať ich sny o osamostatnení sa. Môžu žiť slobodným životom, nezávislým od iných, majú vlastné názory, ktoré mnohokrát neboli rešpektované ani v domácnosti  ich príbuznými. Sami rozhodujú, čo chcú robiť, kde a kedy chcú  ísť. S pomocou asistencie sa môžu stávať plnohodnotnými  členmi komunity, zapájať sa do aktivít, využívať komunitné služby. Budujú širšie vzťahy v komunite, pomáhajú tak meniť aj postoj spoločnosti – komunity k ľudom s postihnutím. Podporované bývanie rešpektuje individuálne potreby jednotlivcov. Človek v podporovanom bývaní sa učí hlavne nezávislosti a zodpovednosti  za seba, svoje rozhodnutia, a tak podporované bývanie veľmi pomáha osobnostnému rozvoju.

                                                                     

 

Ľubka Benkovská - pracovníčka DK ZPDaM

Podporované bývanie je podľa mňa veľmi  dobrým nástrojom pre uskutočňovanie nezávislého spôsobu života, nielen pre ľudí na vozíku, ale pre všetkých ľudí so zdravotnými obmedzeniami, ktorí sa chcú začleniť do života spoločnosti, byť jej súčasťou, túžia naplniť si svoje sny, byť pre spoločnosť prínosom a v neposlednom rade mať voľnosť a slobodu vo svojom konaní a rozhodovaní sa. Podľa môjho názoru je chránené bývanie vhodné pre všetkých, ktorí chcú byť samostatní, chcú žiť nezávislý život, no kvôli svojmu postihnutiu nemôžu bývať bez pomoci iných ľudí.

                                                                     

 

 

Marcelka Strhárská - pracovníčka DK ZPDaM

Je veľmi dôležité, aby spoločnosť svojim občanom so zdravotným postihnutím možnosť podporovaného/chráneného bývania poskytovala. Je to jedna z výborných možností, ako viesť nezávislý, samostatný, aktívny život. Samozrejme, že nie každý občan so ZP chce bývať v takomto type bývania, ale mnohí by rozhodne chceli veľmi. Spoločnosť by mala omnoho viac podporovať túto myšlienku, a hlavne jej praktickú realizáciu. Viem si predstaviť napr. niektorých z našej partie z DK v chránenom bývaní. Tých, ktorí sa majú radi, ktorí budú radi spolupracovať na dobrých susedských vzťahoch a dobrom spolužití. V takom prípade to je fantastická možnosť viesť samostatný život spolu so svojimi priateľmi, ktorých osobná a rodinná situácia má podobné prvky, čo predpokladá vzájomné pochopenie vo väčšej miere. Keď dobrý kolektív bude mať okolo seba dobrých pomáhajúcich pracovníkov, musí to dopadnúť výborne, a v takom podporovanom bývaní bude radosť bývať :-).

                                                                   

 

Názor mojej mamy (p.Holentovej):

Danica Holentová

Pred narodením mojej dcéry by som si nikdy nebola pomyslela, že v mojej starobe budem musieť riešiť to, kto sa o moju dcéru postará alebo kde bude bývať, keď jej ja už nebudem môcť pomáhať. I napriek tomu, že je na invalidnom vozíku s dg. DMO,  jej život je šťastný, pretože má nablízku rodinu, ktorá jej pomôže vyriešiť niektoré záležitosti,  a poskytuje jej teplo domova. Ale aj ona potrebuje samostatnosť, s čím jej pomáhajú jej osobné asistentky, ktorým som za to vďačná. Som rada, že v našom štáte sa niečo také zriadilo, a ľudia so zdravotnými problémami môžu zostať v kruhu svojej rodiny. Aj moja dcéra počas svojho života dokázala svoju samostatnosť tým, že je aktívna, svoje záležitosti si rieši sama, venuje sa rôznym činnostiam, študovala na strednej a vysokej škole, ale toto všetko jej nezabezpečí, že v prípade, keď jej rodina už nebude môcť dať oporu, bude môcť pokračovať v svojom doterajšom živote a i napriek tomu, že je v mladom veku, bude musieť opustiť ľudí,  s ktorými sa stretávala, a všetko ostatné, čo ju obklopovalo. Tieto otázky sa vynárajú stále častejšie nám ako rodine i samotnej Martinke. A preto by som bola rada, ak by sa  pomoc týmto ľuďom   vyriešila tak ako prostredníctvom osobnej asistencie, ktorá im zaistila radosť z toho, že môžu študovať, pracovať a riešiť si svoje záležitosti úplne sami. Ale k tejto samostatnosti je potrebné aj vlastné bývanie. Preto považujem za dobré, keby sa zriaďovalo takéto  samostatné bývanie, kde by takto postihnutí ľudia žili v kolektíve, ktorý by im nahradil ich rodiny, ktoré sa už o nich nedokážu postarať z najrôznejších dôvodov. Bolo by dobré, keby sa zriadili samostatné väčšie byty, kde by bol umiestnený menší počet klientov,  o ktorých by sa postarali asistenti aj zamestnanci. Dúfam, že ako moju dcéru, tak  aj ostatných zdravotne postihnutých, čaká krajšia budúcnosť, hlavne  čo sa týka možnosti samostatného bývania.

 

 Moje vyjadrenie

Vážení čitatelia, na záver svojho článku, som sa rozhodla vyjadriť aj ja.

Chránené bývanie podľa môjho názoru je bývanie v nejakej spoločenskej komunite, kde vykonávame spoločne nejaké práce, no máme aj individuálny program. Ale musím povedať pravdu, keďže bývam v rodine, touto otázkou som sa ešte nezaoberala. Zaoberám sa ňou kvôli svojej budúcnosti a budúcnosti mojich priateľov. Keďže naši rodičia sú už starší a treba sa zamýšľať aj nad budúcnosťou.

Keďže mám ešte jedného brata, otázka, či by som chcela bývať v chránenom bývaní, je zložitá. Asi by to záležalo na okolnostiach, ktoré by som vtedy prežívala – teda, že rodičia by už neboli medzi nami. Záležalo by to aj od finančnej situácie, v ktorej by som sa nachádzala.

Keby som mala bývať v chránenom bývaní, môj deň by vyzeral rovnako ako teraz, rovnako hektický a vzrušujúci, nikdy by som sa nenudila, vždy by som si našla nejakú prácu, šla by som von medzi ľudí a samozrejme lakovala by som si nechty :-). A samozrejme by som očakávala, že aj v tomto chránenom bývaní by mi tiež pomáhali osobné asistentky.

 

Použité zdroje:

  1. Dostupné na internete: http://www.lux-no.sk/sluzby/podporovane-byvanie

 

Zobrazene 1010 x